Basnicky.sk

Krasne teply majovy dnik som sedela na nete a chatovala.v tom mi prisla RP od nejakeho chalana,mal aj fotku,ze ci nepopisem..bol z toho isteho mesta ako ja...tak sme si pisali asi pol mesiaca a neskor sme sa aj stretli.ja som foto nemala.Sedeli sme na terase a popijali sme pivko.Kecali sme spolu asi 3 hodky,spoznala som ho dokonale,asi som sa zalubila,povedala som si.No neviem on nejak neprejavoval nachylnost ku mne,bral ma ako kamosku.stretavali sme sa vonku a pre mna to bolo dost bolestive pozerat na nho a na dievca s ktorym chodil vyse roka.bolelo ma to a velmi.V tom sa na nete objavila jedna osoba,ktora nam dokaslala uplne do vsetkeho.Prestal mi verit a prestali sme si aj pisat,nezdravili sme si.Presli asi 4 mesiace a on sa ozval,aby sme sa stretli.Ja som cakala 4 mesiace na to a on nic,nestretavala som ho skoro vobec a ako sa vravi zide z oci zide z mysle a ja som prestala na nho mysliet,povedala som si ze som sa popalila no ale treba ist dalej.Odpisala som mu,ze nemam cas,ze mozno neskor.Neodpisal mi na to.Sla som do podniku kde som stale sedavala a objavil sa tam on.Pozdravila som mu ale nic viac.Ked som ho uvidela presiel po mne cudny pocit ako keby sa vsetko co som citila vratilo spat a to som nechcela.snazila som si nahovorit ze to nic nie je.Sedel oproti mne a ja som nechcela na nho pozerat lenze mi to nedalo.V tom som sa postavila a sla som k nemu.Myslela som ze tou sms ze sa chce porozpravat sa chcel ospravedlnit,ale tolka irooonia,nemalo to nic spolocne s tym.Sadla som k nim s usmevom a odisla som s placom.Strapnil ma pred kamosmi a povedal mi ze ak som myslela ze sa chce ospravedlnit tak som velmi naivna.Zabolelo ma to.Necakala by som nikdy nieco take od neho od cloveka ktoremu som doverovala najviac.Vedel o mne veci o ktorych nevedeli ani moje kamosky.So slzami v ociach som sa postavila isla som prec.Isla som sa prejst.Plakala som strasne som plakala.Viem nestal mi za to.Tyzden mi pisal na nete ze ho to vsetko mrzi ze nechel byt taky hnusny,nereagovala som.nechcela som ho nikdy vidiet,pocut jeho meno ani nic spojene s nim.Myslela som ze ho neznasam,ale opat som sa mylila,nahovarala som si to.Prisiel vecer ked sa slavili narodky mojho kamosa a bol to aj jeho kamos takze sme sa tam stretli.Pilo sa tam ved to je jasne.Bol trosku opity a ja trosku viac.Sla som na chodnik a on prisiel za mnou a zacal mi rozpravat ze ho to vsetko mrzi,ze nevedel aka som super baba,nevedel co vedla seba pokial to nestratil,pozrela som na nho a povedala mu ze ja uz mu nedokazem odpustit ani verit sa mu neda uz.Hoc ma to bolelo,lebo som ho lubila.Postavila som sa a sla som spat na chatu.Bola som na druhej strane a on sa postavil a skrikol ze ma miluje najviac na svete a ze nechce ma stratit koli jeho hluposti.V tom mi vyhrkli slzy do oci a otocila som sa.Ked prechadzal na druhu stranu nevsimol si auto ktore sa hrnulo asi 160km/hod...ten pohlad bol pre mna najhosri na celom svete.To auto ho nabralo a odhodilo ho asi 2 metre na stranu.Pribehla som k nemu,no uz nedychal.Vypustil dusu zo seba.Bolelo ma to velmi.Plakala som.Drzala som ho v naruci,bola som cela od krvy,no pistit som ho nechcela.Jeden knaz mi povedal ze to tak malo byt.Povedal ze kto ublizuje bude ublizovane jemu.Ale kolko je takych co ublizuju v laske a nic sa im nestane.On mi ublizoval ale ublizili jemu a najviac ublizili mne.preco clovek zisti podstatu zivota az ked sa mu zacne vsetko rucat? preco kazdy den stracame osoby ktore su pre nas najdolezitejsie?malo ludi si vie svoje chyby pripustit ale ti co si ich pripustia nepocuju odpustenie.J edivny pocit ak pridem na net a stale cakam RP od neho.Je do placu kazdy den.Spomienky na nho ma nicia.Neviem sa zmierit s tym ze uz neexistuje,nie je medzi nami,nepocitim jeho dlane prechadzajuce po mojej tvary a vlasoch,jeho pery,jeho usmev tak krasne vyziarujuci,jeho hlas obcas ponizujuci...NACO CLOVEK SPOZNAVA KED AJ TAK TO VSETKO STRACA...