Basnicky.sk

v pozlátku noci
neusína šťastie
aj keď oči tvoje
hľadia poblúznene
strácaš sa v telách
bez nádeje na vykúpenie

pot zmáča sviecu
čo dohára ...
s ránom bez modlitieb
tak ľahké znova
tak ľahké je rozídenie

bez lásky otváraš
nalievaš len jed
bez lásky usínaš
nevraciaš sa späť
do noci halíš sa
bez studu len z vášne
svoj závoj zabúdaš
už pri prvom vane

nečakáš na zázrak
len plačeš schúlená
prázdne máš ramená
v objatí vetra
lásku si dávno zavrhla

a predsa volá ťa
keď trochu vytriezvieš
hanbíš sa anjela
rozbíjaš zrkadlá
ktoré ťa nútia
pozerať na seba
zúfale fňukáš
páliš si spomienky
na niečo z mladosti

vo svet bez záruk
plazíš sa nahá
po črepoch beznádeje

roztrasené prsty
v hrdzavom ohni
rukou osudu
maľujú zrady
na tepne fontány
spálenej nocou
tryští z nej láska
ľadom sa orosí
striekačka slasti

usínaš stratená
tak sama
do tmavej vlasti

a predsa bola si
jediná spasená
pre nápoj studu
na krídlach anjela
vznášaš sa z pekiel
do výšin lásky

v záchvate žiaľu
rozdrvíš jablko
podané ti zrána
slizkým hadom z kalicha
a v tôni zázrakov
rozpustíš sa na dážď

pršíš tak slobodná
úsmevom dúhy
pohládzaš kolená
čo odmietajú vstať
napájaš smäd duší
čo stoja vo výkladoch
s cenovkami lásky
zmývaš z nich bolesti
stratených nádejí

radostná teraz
bez noci slobodná
ukrývaš sa v daždi