Basnicky.sk

Už sa prebuď
to číslo zahoď
Veď si na mňa
bezbreho zradná

jak v puste modlitba pohana
si ako na Psyché Eufrodita
Medový motúz mi už nevoňia
Mám veriť jak osol ešte
že ťa raz ten chaos prejde
že sa usmejeme priateľsky,úprimne
keď v dave sa náhodou stretneme?

Patrili ti prekrásne slová
z popoľa vyrástli znova a znova
Nechápeš prečo vznikali?
Prečo bielé lupienky tisícky padali?
Prečo som bol hromovod nemý
a do búrky ti nosil snežne kvety?

A moje zasnené omámené vety
blúdiace medzi májové kvety
zrazu sú ti zase len na posmech
nie sú však k spomienkám žalospev
tak otvor už toči..
nechcel som ťa raniť
ale pozri sa bližšie na nich..