Chvíľka ticha,
škrieka vták.
Nerobme všetko
naopak.
Stojíme na mieste.
Bez žiadneho zhonu.
Ticho prichádza,
bezmocnosť ide s ním.
Snáď ja raz za nimi
pobežím.
Lámu sa vlny o breh,
S tmavou nocou prichádzajú.
V rukách ľudí rozbíja sa lieh
a vtáky škriekať neprestanú.
Román o nás dvoch už dávno skončil.
Vtedy, keď ja som z tvojho srdca vyskočil.
Keď si sa mi sprotivila,
raz mala nastať táto chvíľa.
Nemusela teraz,
bol som tvoj poklad.
Ale pripadal som si,
ako bezmocný tvoj syn.
Bezmocnosť si nevyberá.
Skáče z každého miesta.
Neobzerá sa a pri tom pristáva.
V srdciach milovaných.
Vybrala si nesprávne.
Vybrala si zle.
Bezmocnosť každému z nás,
čosi ukradne...
Lámali sa vlny o breh,
bezmocnosť prichádzala s nimi.
Viac už nie som ja
medzi vami.
Dátum vloženia 24. 6. 2007 00:11Rijana 
Bezmocnosť
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2033
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Dummy
bezmocnosť...
často si už hovorím dosť...
stále to nejde...
kedy to prejde..
5. 7. 2007 12:43