Som to ja...
Som tá,
ktorá milovala ťa.
A v očiach stále tieň mala
a pri tom som sa pri tebe takmer vždy smiala.
Bola som nesmelá...
V tvojej prítomnosti,
cítila som sa ako v nebi.
V mojej hlave,
zrazu ako keby vodopád padal
a ja som nič nevidela,
lebo ty si to nezbadal.
Nezbadal si,
ako som ťa milovala.
Až kým sa nestalo,
že som to priateľkám povedala.
Vtedy som si facku dala.
Sama seba som sa opýtala,
či tá bolesť za to stála
a či budem stále sama.
Dnes nezaspím.
A aj tak nebudem spať.
Slzy smútku si neutriem
a nebudem sa ani smiať.
Neplačem pre to,
že by si ma nemal rád,
ale pre to, že si ma naučil milovať.
Moje sny sa zrazu rozplynuli,
moje oči jedine na tebe splynuli...
A týmto končím moje vyznanie.
Myslím, že z toho dosť veľa lásky plynie.
Ale moje oči dlho slzy poznať budú.
Až kým si neuvedomím, že som spravila chybu hrubú.
Až kým nebudem vedieť,
že som navždy stratila priateľa,
ktorému som na lásku naletela...
Dátum vloženia 24. 6. 2007 00:08Rijana
Vyznanie
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2299
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Dummy
smutne...
5. 7. 2007 12:40