Basnicky.sk

Hola, holá
nočná Bratislava volá
ktorým smerom ma nohy povedú
pôjdem tam kde je život
v túto nočnú sobotu.

Zvuk hudby je mojím sprievodcom,
hlúčik mladých tlačiacich sa
chlapi v svaloch pred vchodom
určujú kto pôjde dnu a kto von.
Každí chce byť jedným z tých
ktorého decibely hudby
uvedú v ošiaľ tanečný,
tam dnu cez živý turniket
tam vo vnútri kde barman
mieša nápojový mix
cez brány vchodu
do toho chrámu
do chrámu večného života a mladosti
do chrámu baru ,,X“.
Oddelený od vonkajšieho sveta
plného všedných starostí.
Aj Ja som jedným z nich.

Po miernom čakaní
so súhlasným kývnutím chlapa v svaloch
si dávam pri pulte baru ,,...X“
svoj dnešný prvý drink.

Kto všetko sa tu dnes večer zišiel
pohľadom blúdim po sále,
v rytme hudby pohyb množstva tiel
nevidím žiadne známe tváre.

Niekto niečo vylial
a druhý sa práve
kvôli tomu ocitol na zemi,
aby to zakryl začal robiť kliky
a ostatní mu robia odpočítavanie.
Neviem či padol rekord idem ďalej
bližšie k decibelom hudby.

On takmer v obleku
ona v šatách ako zo svadby,
jazyk v jazyku
v kúte schovaní
sami pre seba
nevnímajú dianie
sú asi v siedmom nebi.

Na parkete ďalší zjav
dievča v modrom,
modrá jej pristane
pohybu tela sa oddáva
a tmavé okuliare,
hoc slnko nesvieti
asi cez ne pozoruje celé to dianie.

Tak už dosť je čas
neprišiel si sem šmírovať
hoc chcel si byť s niekým iným
potrebuješ vypnúť ideme sa baviť
tak prečo nie aj tancovať.

Hudba vchádza pod kožu
a tak dávam telu zabrať
decibely hluku napínajú
každú moju žilku
do maximálneho ošiaľu.

Už nevnímam kto je a s kým
je tu len hudba a Ja
a priestor na pohyby.

Hudba doznela je záver zábavy
a ja opäť vychádzam
už do prebúdzajúcej sa Bratislavy.