Basnicky.sk

Život dal do rúk matke mňa.
Postavil predomňa papier a riekol:
"Nakresli si svoj život!"
Nakreslila som chodník - on dokreslil kamene.
Ja som nakreslila nebo - teraz dokreslil mraky.
Čím krajší som si život kreslila,
Tým ťažšie prekážky doň vkládal.
Vždy som sa od zúfalstva rozplakala,
no stála pri mne matka a utešovala ma.
Pomaly som dorastla...
v hromade pasteliek od žicota som našla gumu.
Netušil život čo spravím...
...zbrala som ju...
...a vymazala všetko.