Výkriky noci v mojej hlave...
Ticho hľadím do zeme.
Spomienky ako zbesnené,
zanechávajú ma stále v klame.
Letný dážď zmáča mi vlasy.
Nevnímam.
Necítim.
Nemyslím.
Len chlad v duši...
Spomienky...
Ocitla som sa na rozhraní.
A dážď ma s vetrom zoznámi.
Kvapka za kvapkou zmýva spomienky.
Srdce utícha. Už nepočuť vášne tlkot.
Ostali mi už len domienky...
Slza sa mieša s dažďom.
Padám...
A nikto ma nezachytí.
Žijem pre vás,
no vy ste mnou už sýti.
Tak čo sú mýty?
Slová o večnej láske,
bozky a nežné dotyky?
Som naivná....
Dnes to už viem.
A dážď smúti so mnou.
Plače nad mojou hlúposťou
i pýchou.
Zranila som sa vlastnou dýkou.
Dátum vloženia 17. 6. 2007 19:34Syrin
Dážď
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2722
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- bosorka ZKM
dievca kam Ty na toto chodis, je to uzasne, ja nemam az taky dar skladat basne, i ked vyrecnosti nepostradam, ale toto je dielo hodne basnika, super len pis dalej
20. 7. 2007 15:31 - Zimna Burka
..vidím že aj básničky píšeš krásne.. hmmmm ale daaké nápady sú mi tam povedomé asi len náhoda
je to pekné
27. 7. 2007 16:01