Basnicky.sk

Veľa krát som mal chuť
otočiť sa a zabudnúť...
Zdúchnuť preč, rýchlo újsť
od jej nôh a sladkých úst...

Nedala sa zatiaľ odradiť
mám ju chuť zas pohladiť...
Chce mi ťahať žihadlo z rany
otvára mi dokorán svoje brány...

Som ten, čo má tú výsadu
čo sa nemusí stavať do radu...
Stačí vojsť - bozk ma víta
či ju dnes už ochutnám sa pýta...

Je mi ako veľká nálož cielená
tie nohy, boky, driek a ramená...
Je krásna, krásna - berie mi dych
rozprávkovo nádherná, ako z hníh...

Mám chuť hovoriť slová líšky
vety slepé - skladať rým...
Spadnem len z takej výšky
do akej výšky vyletím...

...asi si ju osvojím