Žblnky žblnk, vlnky vlnk
hladina vody spieva svoj vlastný chór
Ja prichádzam k tejto vode
a na jej hladinu ukladám
množstvo svojich otázok.
Aj keď voda na ne odpoveď nevydá
napriek tomu, znova a znova
a práve preto rád sem chodievam.
Je tu priestor byť so sebou sám .
Taký malý protiklad
vodu elektrina pretína
no vo vzájomnej zhode a symbióze
sa bez rizika naučili vedľa seba stáť
je to miesto kde zrkadlom je strom.
Len voda a Ja a myšlienky v hlave
ktoré sa vyroja
akonáhle sa tu prechádzam.
Skrátka mám tu rande
sám so sebou a k tomu práve
to množstvo otázok a myšlienok.
Má to svoje čaro
lebo vždy odtiaľ odídem
hoc odpovede nemám
no bez množstva otázok
odovzdal som ich vode a jej vlnám.
Keď sa znova vrátim
budú tu plávať na hladine
a za ten čas sa možno k nim pridá či nájde
aj nejaká tá odpoveď.
A keď sa aj nenájde
znova ju vrátim tým vlnám
nech si nechajú takú otázku
keď odpovede k nej niet.
A tak vždy odchádzam očistený
jak po spovedi
v ústrety ďalšieho dňa života
otázkami nezaťažený
a s lepším pocitom
som späť a opäť pripravený.
Každý by mal mať svoju vodu
kút či nejaké miesto
kde očistí si svoju dušu
od množstva otázok
ktoré v sebe niesol.
Človeče vry si do pamäte
si jedinečný
nedokážeš nájsť všetky odpovede
odlož otázky na hladinu vody.
Dátum vloženia 16. 6. 2007 18:40who69
Otázky a ich osud
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2246
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti