Prázdna stanica, tu len tma ti ruku podáva
Sem tam blikne neón, možno z vlaku niekto zamáva
Párkrát pohne rukou a vie, že si sám
Vie, že chceš ísť ďaleko, ale nevie kam
A ak niekto príde, sadne si k tebe
Ty chceš ísť preč od ľudí, kde povieš sám sebe
Že aj keď si mal málo, aj to ti zobral Boh
Že tvoja láska jediná je už v oblakoch
Tie oblaky sú biele ako čerstvo vyprané
Ale ty ich po tme nevidíš a preto povieš nie
Neveríš už sľubom, že raz sa stretnete
Že raz príde tá chvíľa, keď si všetko poviete
Dátum vloženia 27. 5. 2005 21:23Frollo
Piešťany 97
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2211
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SARA17
No tie predtým boli lepšie...
28. 5. 2005 21:51