Vraj nevieš klamať,
no pravdu tajiť chceš.
Keď máme sa stretnúť,
radšej kotvy zodvihneš.
A nie je nám trápne,
že sa vieme z toho smiať,
veď sme si sľúbili,
že radi sa nebudeme mať.
Pohárik z trucu,
a ja viem, čo spôsobí.
Bozk vo výťahu vymeníme za schody.
V dlaniach ma páli, páli drobný kľúč,
od mojej postele,
kde rád bys pobudnúť.
Hej, to bolí, bolí ma to v kolene,
že sa túlim a ty ležíš vzpriamene.
Čo tu robíš?
Prečo ma chceš spoznávať?
Veď sme si sľúbili,
že radi sa nebudeme mať.
Ráno ma budí, čudný zápach od dverí,
buchol si nimi, cítim popol z nádejí.
A je mi trápne, že sa neviem z toho smiať,
veď som si sľúbila,
že rada nebudem ťa mať.
Sľuby sa sľubujú...
dátum vloženia
14. 6. 2007 17:39
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah14. 6. 2007 17:39
Básnička je vložená v kategórii Vyznania

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- malý klaun
no...priznám sa čakal som iné sľuby :o)
je to celkom fajn
14. 6. 2007 19:58 - jasterickova
veru...take sluby su na dve veci...uz si to nebudem ani ja slubovat...je to super
14. 6. 2007 20:39 - HUD81
sľuby su krásna vidina - len nie s tým kto na nich len spomína...
áno sľubujem ti... no neveríš - aspoň dúfať smiem? že zahoríš... hmmm
20. 6. 2007 23:11