Basnicky.sk

Jedna z poslednych uvah, ktora mi prebehla hlavou a mam stastie, ze si ju aj pamatam, bola o paralele mojho zivota a internatnej chladnicky. Sialene?
Dalo by sa polemizovat o fakte co-si-sama-nekupim-a-neodlozim-sa-v-nej-len-tak-z-nicoho-nic-nevyskytne a jeho zmysle v beznom zivote.
Druha vec mi napadla, ked som sa asi po piatykrat prehrabavala v obsahu onoho chladiaceho zariadenia v snahe najst cosi, co by obzvlastilo moj kazdodenny chlieb (biblicka podobnost je cisto nahodna a neumyselna).
Poznanie prislo niekedy medzi pohladom na nedojedene makrely, zmackanu tubu taveneho syra, smutne zivajuci kelimok od jogurtu so zvysnym obsahom a nahryznutu paradajku. Kolko moznosti a prilezitosti sa mi uz v zivote vyskytlo!
Kolko usilia, casu, myslienok a namahy som mnohym venovala, no casto iba napoly (v kolkych pripadoch som rada, ze aspon tak!).
Je mi jasne, ze clovek nemoze byt stale stopercentne nadseny, ale aj tak sa stale potvrdzuje moje oblubene motto: Clovek v zivote nelutuje to, co urobil, ale to, co neurobil. A tymto sa snazim riadit.
Cim sa riadite vy?