Basnicky.sk

Stojim na hrane a som celkom sam ,
slzy mi tecu a do zeme sa pozeram,
jediny clovek, co pomoct by mi vedel,
ten uz davno na tej hrane sedel.

Slzy co stekali mu po tvari,
srdce co uz netuzilo po ziali,
rozmyslali nad tym ako spomalit ten uponahlany svet.

A teraz aj ja na tej hrane stojim,
v srdci uz necitim zial a trocha sa bojim,
ci ten svet sa zôlepsi a ci nie, alebo je to len chvilkove zlepsenie.

Oci smutne pozeraju do zeme,
pocuvaju ludske reci skazene,
tak strasne tuzie pozriet sa vdial
a uz nidky necitit smutok a zial.

Slnko nech nepali jeho oci,
stastie nech do jeho srdca vkroci
a nech pohne sa vpred
a vidi uz len krasny svet....