Odsúdená...
ticho sedí na okraji
prebdených dní,
prosí...
nemo díva sa
cez okuliare nočnej vlahy,
a ja zrádzam,
kradnem po kúskoch,
kúskoch.
Už nie....
chce zbičovaná
kresliť obraz v tichej vode
slepá....
Siahne prosbou
do nebies,
prosí...Vezmi si ma...
Objatie hrejivé
zomklo ju v srdci,
pád k zemi
tak matkou zostala...
Posledný nádych
láskou...
A v dlani
zostalo pár slov
tajomnej ženy
odsúdenej...
Dátum vloženia 4. 6. 2007 11:12zabudnuta
Keď zem víta odsúdených
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2452
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- HUD81
páčia sa mi tvoje slovné spojenia - čítam rád, keď sa takto v zmysel premenia...
5. 6. 2007 07:03