sonata.. len jedno kratucke meno
nevine ako pierko,motyl, mile ako leto
kratke ako ta najkratsia chvila
v jej slovach ale tajomne sa skriva
vzdy tak vznesena a neskutocna sila..
moje oci v nom mozno nechciac
zbadaly daco ovela viac
vzdialene zasnezene tajomne lesy..
ocean co obijma nekonecne brehy..
nocne vino co na pravdu sa meni..
cestu lupienok cez daleke zemi..
anjelov ktore ukazuju cestu..
necne lampy ktore ziaria cez tmu..
prekrasne fontany ktore svetla,cesty rodili..
dvanast plamienkov od ktorich slzy na most padaly..
jeden tajomny kod mozno pravda ani neni
ale ktory mozno na pravdu sa zmeni
ako v knihe kodov.. kde meno na meno sa meni
moje oci v nom mozno nechciac
zbadaly daco ovela viac
tak podme klamat seba zas..
Dátum vloženia 3. 6. 2007 12:53Zimna Burka
pre sonatu
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2518
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- HUD81
vitaj... na teba si zvyknem rád
3. 6. 2007 13:26