Zimna Burka
stary strom v burke bielych lupienok
..obzri sa a pocit v srdci tu krasu
z mojich myslienok z ich najchlbsieho jasu
uvidis biele lupienky ...padaju ich stovky...
v jasnom svetle nenajdes smutne bodky
len kristalovy pramen co tecie v mojom srdci..
..prinasam tam mier uprimny a cisty,
kde burka vulkanov zaspala uz v mysly..
neboj sa ..seba.. za hrbtom sa obzri..
na biele lupienky ...padaju ich stovky
jarnych nevinnych kvetov zo strateneho
hrdeho a zlomeneho stromu prastareho..
v tajnej zahrade v roztopenom lese
kam sa len pozries .. vznasaju sa vsade..
z mojich myslienok z ich najchlbsieho jasu
pocit dotyk mieru ..pocit tu krasu..
v tajnej zahrade v roztopenom lese
kam sa len pozries .. vznasaju sa vsade..
a cez ziaropad slnka jemne zakrily
vsetok cierny popol a chaos bolesti
ako vzneseny avalon vecna hmla
ozivme trosku nase svety prosim ta
neboj sa.. za hrbtom sa opatrne obzri..
na biele lupienky ...padaju ich stovky..
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2408
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti