Basnicky.sk

čítal som tvoju báseň
zrodenú z hnevu pre mňa..
vykrvácala už moja duša,
sýti sa z nej hrdza.....
bola si ku mne zas zbytočne drzá..

Chcel som sa obhájiť
..osvietiť každú polopravdu
každú odplatu a hru zamlčenú, zradnú
(zmieniť sa o rukách iných
vaz si..svedomie mi nedovoly
dopustil by som sa viny..)


..chcel som písať o tebe rázne
no tvoje slová sú zrazu
pre mňa také prázdne..
Prázdnota čo cítim k tebe
...dnes žiari vo mne krásne..
Snažil som sa ale už mi
srdce Písať neumožni
..o tebe básne
smutné ani krásne.

Necítim ľútosť, zlosť
ani hanbu ..len nad tebou..
Usmejem sa nad každým
mojím zmiešaným činom a vetou
Nad tvojim bezbrehovým hnevom..

Možno napíšem sem na túto stránku
(-Pre moje brko a dušu tak nesmierne vzácnu..)
básne čo som po nás písal pre teba..
BUDE TO MOJA ODVETA
..lesná víla nevinná..

..nech každá moja báseň voľne dýcha..
Raz utíchne tvoja zlosť..
..tvoja pýcha..
vtedy zbadáš všetko ľstivé a zákerné
v tvojom svätom , zahalenom zrkadle..
tieto básne ti tu budú lesknúť zámerne..
nikdy si to neodpustíš keď po hneve
raz.. ...možno zrodí sa v tebe,
Svedomie ešte panenské a sväté..

..verím že raz budem
žiariť v ohni môjho cieľa..
(v najhlbšej láske je stále moja viera)
..hlboko vo mne je uchovaná
z pevného šľachetného kameňa je ukovaná
a v duši mi ligoce jasne
..nekonečne a neprestajne..
až do ríše prsteňov
kde snehobiela bezhranične jasá
Raz dôjdem po boku inej dúhy
.nádeje inde vkladám..
Tak dopraj mi čo prajem tebe
lesná víla malá

..Neurážaj ma.. dosiahla si čo si chcela
..bojím sa ťa..
..keď ťa vidím utekám od teba..
dnes dovoľ ty mne
vyblednúť v nemo-hustej hmle

..

..hnev rodí hnev..
daj bodku a neodpíš na tento verš..
..chcem ísť už len preč..

...

...

..ďaleko ako sa len dá..