Prešiel si okolo mňa akoby náhodou...
Moja hlava bola plná otázok, no pery sa ani nepohli......
Chcela som ťa objať,
no ruky boli kamenné.
Ústa ostali nemé,
myšlienky nedopovedané a nevyslovené.
Len oči v tej chvíli pracovali naplno
a pomaly vypúšťali slané kvapky.
Stekali až k brade, no nemal ich kto utrieť,
tie kamenné dlane,
čo boli kedysi tak nežné, ostali ľadové.
Uvedomila som si, že už nikdy tvoj pohľad
nezmäkne pri mojom pohladení
a pri bozku mi nikdy nepozrieš do očí.
Je koniec.
Koniec krásnej ilúzii,
nebola to skutočnosť.
Len pekné myšlienky nezodpovedne pohodené ovzduším.
Len krásne slová,
ktoré dopadli presne na dno môjho srdca.
A jediné, čo mi ostalo,
sú každonočné sny s mojím snom...
Koniec
dátum vloženia
2. 6. 2007 23:28
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah2. 6. 2007 23:28
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti