Basnicky.sk

Keď je ráno a hneď vstane
ešte chodí opantane
stačí malá toaleta,
potom umyť a už lieta.

Nemôže to doma vystáť
do práce sa začne chystať.
No a podľa nálady
schmatne kúsok rolády
stisne kľučku beží dolu
rozmýšľa či nemá smolu.

Stihne ešte autobus?
A ak nie, tak taký kus
šlapať pešo zase sama
nie ako tá pred ňou dáma,
ktorej trčí spod dáždnika
polovička spoločníka.

Do práce však príde presne
nálada jej hneď aj klesne.

Doobeda práca tvrdá
na čo je však veľmi hrdá.
Robí to tam celkom rada,
dokedy však bude mladá ?!

Poobede sa to vlečie
ale s práce neutečie,
preto je aj občas bledá
že sa utiecť vlastne nedá.

No keď ide z oddelenia
jej city sa rýchlo menia.

Niekto čaká na vrátnici
nie sú to "tí polovníci"
dotieraví nápadníci,
je to niekto koho pozná
a oči má jak dve hrozná.

"Ahoj" zaznie súčasne
a každý z nich zaplesá,
no nie je to úžasné?
čo poviete nebesá.

Vyberú sa niekde spolu
nemyslia na rannú smolu,
že nestihla autobus
a on zmokol ako hus.

Bavia sa o všedných veciach
ona tára a on kecia.
Veľmi rýchlo čas im ide
večer je tu a noc príde.

Ide s ňou až pekne k domu
zaznie "ahoj"- pusa k tomu.
Po schodoch už zajde sama
čosi ju však opantáva..

Kto má oči ako hrozná?!
Kto mi povie? Kto ho pozná?