Vo vzdušnom víre,
belasé pierko padá,
v jednotnej miere,
na popol sadá.
Pohľad sa rozľahne,
po šírej stráni.
Čo ťa asi napadne,
keď ťa osud márni.
Keď už ti viečka klesajú,
a sen sa pohltí,
vločky ťa stískajú,
a sneh ťa zahatí.
Keď sa ti dych zatají,
a srdce zastaví,
už nepocítiš chlad ,
pochopíš že svet ťa mal rád!
Dátum vloženia 27. 5. 2007 21:53Tina06
Sneh
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2267
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti