Hviezdicka padala,
nam vsetkym kivala,
kyvala so smutku,
nechcela opustit lasku,
lasku,ktora tam zostala,
z oblohy jej kyvala,
laska mesiac sa volala,
hviezdicka pristala,
srdce hladala,
no zistila,ze na oblohe ho nechala.
Hviezdicka,malicka,plakala,
ocka slzave nechala,
mesiacik dalej lubila.
Srdiecko,malicke
mesiacik miloval,
lenze hviezdicka sa stratila,
ale on nezabudal.
Mesiacik plakaval za srdieckom,
ktore hviezdicka vzala so sebou,
on i ona plakavali.
Nikto nevie preco,
Boh spravil take nieco,
rozhodol sa stalo sa,
srdiecka uz nikdy nevideli sa.
Mesiacik zomieral v ziali,
srdiecka sa uz nikdy nehriali,
hviezdicka vyhasla casom,
ked mesiacik uz ju nepotesil hlasom...
Dátum vloženia 27. 5. 2007 20:40michaleeenka
Boh
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1944
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti