Basnicky.sk

Potichu sa prechádzam.
Popri rieke sem a tam.
Som tichý ako vetrík
a pomalý ako záludný červík,
ktorý sa snaží vyhĺbiť si jamu v diere,
kde sa už niekto pred tým derie.

Bojím sa,
no neviem čoho
Cintorín okolo mňa...
Je ich tu mnoho.
Je tu mnoho tých,
čo na mňa čakajú.

Bolesť v srdci cítim tiež,
ale neviem,
čo strach znamená.

Odrazu padám,
to neznámej hlbiny.
Padol som n akolená,
viac nie živý.

Ostávam šokovane stáť,
ale pri tom neviem ako padať.
Či skôr kričať
alebo rukami ako vták mávať...

Prišla si po mňa,
moja matka - smrť.
čakal som na ňu,
nikdy za mnou nesmúť...