Basnicky.sk

Za očami úsvitu
Ticho sa mi cnie.
Len ten smútok
Mi v ušiach znie.

Len slza,
slzu mína.
A svoj smútok?
Pre seba si skrýva.

Slza po líci steká,
pod sebou slaná rieka.
Krv na rukách mám,
ostrie pokladané k žilám.

Len jas mesiaca a hviezdy jasné,
odražajú sa v očiach.
V tých očiach prázdných.
Bez života.Vyhaslých.

Keď slnce vyšlo v diaľ,
pochytil ho žiaľ.
Tie oči prázdne,
a úsmev v tvári,
aspoň jediný raz ,
jej tvár žiari.

Jeho pohľad žalostný,
na ňu padá.
On dobre vedel,
že ho mala rada.

Teraz v očiach úsvitu,
znie jej smiech i plač.
V minútach úsvitu,
znie jej hlas.

Bo ona snila,
len o očiach jeho.
Ona žila,
len pre neho.

Teraz krv tečie,
Po rukách bielich.
Jej láska zvečnie,
Jako kvetu kalich.

Darmo sa však,
ľutovať, sužovať.
Jediné čo smieš,
je seba preklínať