Chladí ma krutí mráz,
v hodinách zastal čas.
Spomienky ostali v nás,
srdce nás zabolí zas.
Odfúkol ťa novembrový vietor niekam preč,
pohŕdam slzou:"Len si teč!"
Teč si a ochlad moju tvár,
spálená mrazom, hanbou a smútkom,
slzička horká, pre srdce dar.
Srdce ked kvíli,
v každučkej chvíli,
cítim tvoje teplo na obrázku,
nehľadám odpoved na otázku: Čo mám zmeniť?
Zmenil si mi život,
vzal si mi všetko, naivne som ti verila...
Srdce jak pilot rozráža peklo,
ohnivé skaly a polená...
Dátum vloženia 27. 5. 2007 10:43ciarka
Nedokončená...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1668
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- malý klaun
je to nadherné...
aj ked smutné...asi preto je aj v smutných
páčia sa mi písmenka o tej, čo mnohí nevedia jej prísť na meno...o nej jedinej osudovej
27. 5. 2007 17:53