Basnicky.sk

Je tomu mesiac čo je moje srdce prázdne....Srdce,ktoré sa otvorilo, srdce, ktoré túžilo darovať lásku a aj ju darovalo ... Srdce, ktoré opustené a samé zostalo...
Bola nedeľa poobede a ja som netrpezlivo čakala kedy už konečne zavolá... Telefón však stále mlčal...Volala som,písala som,ale nereagoval... Čo ak sa mu niečo stalo? Začala som sa strachovať ako malé dieťa... Nie nestalo, večer sme sa videli.... Zastal autom kúsok od nášho domu...Tých pár metrov sa mi zdala neuveriteľná vzdialenosť. Nastúpila som a v jeho očiach som videla prázdno... Vedela som čo bude nasledovať... Nechcela som to počuť,ale musela som... Jeho veta zničila všetko čo sme spolu prežili, všetko čo sme si vybudovali... Povedal: "Bojím sa, že som ešte nezabudol na bývalu" Nechcela som veriť vlastným ušiam čo počujem... Neverila som, že človek, ktorý mi tak tvrdil, že ma ľúbi mi dokáže povedať niečo tak kruté...Slzy sa mi tlačili von z očí,ale dokázala som sa postaviť a utiecť... Utiecť? Dá sa vari pred takouto bolesťou utiecť? Tie metre,ktoré ma delili od môjho domu a mojej lásky boli tie najdlhšie v mojom živote. Zostal stáť v aute a čakal kým zabuchnem bránku. Zabuchnem a nebude už cesty späť. Celú noc sme si písali. Celú noc som prosila Boha,aby mi ho nebral. Celú noc som preplakala a v podstate plačem doteraz...Nemám už 15, aby som si povedala príde ďalšia láska, krajšia a väčšia.... Môj čas plynie rýchlejšie ako druhých....Nedokážem žiť bez neho, nedokážem sa správať ako kamarátka k človeku, ktorého mám tak rada. Stretávame sa pravidelne,ale už nesmieme... On sa tiež nespráva ako kamarát a mne tým ubližuje. J a nedokážem byť bez neho a preto radšej zvolím inú cestu a urobím tomu navždy koniec. Moje srdce viac prázdna neznesie a nemá zmysel bez neho...Môj život bol on a teraz som oň prišla... Tak prosím Bože vezmi ma, nech netrpí viac moja duša....