Basnicky.sk

Prstami pohladím zúbky
biele ako sneh.
Vlastne nie, sú už trošku sivé,
poznačené starobou tristoročnou.
Zažili slávu, smútok, hriech,
dotyk starých i mladosťou nedočkavou.
Cítim v nich príbehy,
pokryté tajomstvom,
ktoré mám chuť prečítať.
Otvorím srdce
a hrám.
Cítim, ako mi pomedzi prsty
ako motýle odlietajú ilúzie.
4ím tuhšie ich stláčam,
tým silnejšie mi bijú
krídlami do tváre.
Priamo, bez ostychu.
Už ich neudržím.
Privieram oči
a nechám sa unášať
mozaikou farieb.