Na oblohe mesiac zaspal,
len hviezdy sú mu priateľmi.
Ty si opd ním prudko zastal
a povedal ZABUDNI!
Ja som vtedy tíško lkala,
všetko bolo už navždy preč.
Za tebou sa obzerala
a úplne stratila reč.
Len ty si vedel, čo sa vo mne skrýva,
že to už nie som ja.
Vedel si, že bez teba nie som živá,
aj tak si odišiel niekam bezomňa.
Bojím sa teraz pozrieť, čo mi osud prinesie,
či budem vedieť bez teba žit.
Alebo ma niekam samúčkú odnesie.
Niekam, kde sa budem môcť pred beznádejou skryť.
A však teraz srdce moje smútok nosí,
v čiernych šatách chodí.
Ožíva len hlboko v noci,
len vtedy sa pocit šťastia vo mne rodí.
Jedine v sne sa môžem s tebou
prechádzať,
jedine v sne sa môžem s tebou smiať-
Jedine vtedy môžem opäť šťastná byť,
jedine tam sa môžem pred krutou realitou skryť...
ILU ♥♥♥
Dátum vloženia 16. 5. 2007 23:43Tinuškaaa
♥SEN♥
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2804
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti