Basnicky.sk

Videla som lietať motýľa,
vábil ma zvláštnym tancom,
záujem oň som tajila,
klopila oči k palcom

A motýľ ďalej tancoval,
tak som sa zvábiť nechala,
daroval mi krídla z hodvábu
a už som aj ja lietala.

Tancovali dva motýle
na rozkvitnutej lúke,
tanec bol jemný, pozorný,
ako na detskej ruke.

Zafúkal vietor, motyľ mi zmizol
krídla z hodvábu rozpadli sa v prach,
ja padať som začala, chytiť ma nestihol,
v ustach cítila som horkosť, krvi pach.

Už nelietal motýľ, nemával krídlami,
už nebolo sveto a mesiac nad nami
a nebolo prečo, pozorovať krásne motýle,
veď aj šepot krídel zanikol v tichu..
ja spomínam tajne, na krásne chvíle,
keď cítila som v srdci motýliu pýchu.

Tuším, že tam, v tme, ležia krídla motýľa,
chcem vziať ich do rúk, nimi zastaviť slzy,
dávam vám život môj, aby som vás vzkriesila,
Hovorím: "prepáčte, tak ma to mrzí.."

Počujem šuchot, motýľ zas tancuje,
smeje sa a v rytme stále sa krúti,
hovori: "dievča, obstálo si v skúške,
pri mne je koniec všetkých tvojích púti"

A aj teraz vídavam lietať motýľa,
vábi ma krásnym tancom,
no záujem oň som stratila,
pozdvihnem oči k nebu, tam som.