Siuska 
Ľudská
Neraz sa točí
a tí blbí z nás iba stoja,
no keď chcú vykročiť,
skrutka z nohy,
ruky na plecia dáva.
Pred pádom a či rozbitím,
stihnú deväť krát zamávať,
zoči voči detskej škôlke,
odvyknú si z vrchu nadávať.
Keď sami boli korunou
a život im bol dokonalý,
niečo sa otočilo,
niečo sa pohlo,
možno smer vetra to bol,
ktorý vyzliekol ich zo vznešených odevov.
Málo oleja ich celých zničil,
ťažko bez chuti na vandrovku odísť,
chyba sa vľúdila do ľudí,
veď nik nieje nevinný.
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1954
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti