Prečo nechápeš, že ťa mám rada,
ale mi stále hovoríš, že mám žiť sama.
Ja viem, že som ťa zranila,
ale aj tak som najviac sebe ublížila.
Ty si bol spočiatku môj veľmi dobrý kamarát,
no, a teraz je to pre mňa málo, snáď.
Tak ma už pochop,
a trochu sa vzchop,
lebo ja tu večne nebudem,
možno aj sama odíjdem.
Bez Teba sa žiť nedá,
bez Teba je zem bledá,
povedz mi úprimne,
čo ty cítiš ku mne.
Vieš, ak mi poveš,
že ty nevieš,
dám Ti čas,
a vrátim sa zas.
Keď ta vidím, mám úsmev na tvári.
Keď ťa počujem, môj úsmev sa schladí.
Keď sa ma dotýkaš, som celá nesvoja.
A keď niesom s Tebou, som ako nevesta bez závoja.
Ak sa stretneme,
a do náručia si padneme,
tak môžem povedať,
že to pre mňa musí veľa znamenať.
A ak mi povieš úprimne,
že chceš stáť pri mne,
tak Ti veľkú pusu dám,
a svoje srdce odovzdám.
Potom budem šťastná moc,
a budem myslieť na Teba aj cez noc.
Potom ty už uvidíš,
a už mi aj uveríš.
Dátum vloženia 14. 5. 2007 13:32Lucka133
"Pre Teba, odomňa"
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2823
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti