Svoj život strávil v záhrade sám a stratený
Veril že raz sa zbaví všetkých trápení
Každý z nás žije v záhrade len inak ju každý vníma
Každého má život prečítaného len vždy ho inak sníma
Na jednu stranu pôsobí na nás ako biela ruža
Ta druha schováva sa v duši muža
Nie je ako dotyk pierka
Je na nás falošná ako krivá mierka
Koľko ešte obeti si vyžiada aby mala po čom túži
Aby sa neskrývala v poctivej bielej ruži
Je pre nás fóbiou sa dostať do záhrady
Aké sú tam na nás pripravene nástrahy
Nikto však nevie že záhradou sa to začína a cele končí
Tam to na nás cele naskočí
Lúdia aj keď je krivá bez nej nič ďalej nepôjde
Človek nemôže chcieť iba výhru inak ďalej nedojde
Ja žijem v záhrade ako každý iný veril som v svoje sny
Ale nie sú na dosah preto pre ne niečo robím
Neprechádzam sa po okolí a nepočítam dni
Ale za svojimi slovami si stojím
Dátum vloženia 13. 5. 2007 18:43ritchie 
záhrada
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2850
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti