Basnicky.sk

Laska,vasen pohltia ma,
ak Ta tusim vedla seba.
Som bezbranna,ako zena,
ale drava,ako zviera.

Ked Ti pozriem do oci,
hlava sa mi zatoci.
Potom vsak uz stojim pevne,
tela sa nam dotknu zeme.

Ked preberam velenie,
bozkam Ti krk vzrusene.
Potom na hrud,este nizsie,
uz sa s tebou svet kolise.

Ziadne slova,ani vzdychy,
len zvieracie vykriky.
Nenahlis sa ja sa poddam,
ked v tom zrazu hlasno zvolam.

Ked pocujes krik takyto,
rospalis sa,ako nikto.
Diva zver sa s teba stava
a ja volam:,,slava,slava''

Ked prichadzas na svoj vrchol,
vzdycha vsetko na vokol.
Ja posledny bozk Ti dam
a ty padas v zemsky prach.

Poslednu chvilu sa chvejeme vedla seba,
Ty uz vies,ze je koniec snenia.
Pomaly vstavam a vzdialujem sa.
Viem,ze ma chces zadrzat,no nepohnes sa.