Basnicky.sk

Mami, mam 22.
Mami, ten usmev nie je pravy. Predsa sa Ti chce plakat. Ale mami, ach tak, Ty spominas?
Pamatas, ked ma v nemocnici plasli po zadocku a Ty si pocula moj hlas? Bol to môj hlas a Ty si ho pocula prva. Pamatas, ta ruzova deka mi svedcila aj ruzovy cumlik. A otec bol rad aj ked to nebol syn. Potom prve slovo: "m a m a."
Ja som sa Ta spytovala svojou recou: " Mami, co robis? Mami, preco sa ti lesknu oci? " Ty si mi s laskou odpovedala: " Hlupacik moj, tomu este nerozumies ", a nieco horuce mi spadlo na lice. Vtedy som este nevedela tak ako dnes, preco ma palia oci ked placem. A potom raz - pamatas? Isli sme spolu prvy raz do skoly. Dali mi cervenu maslicku a lizatko, vraj aby som neplakala. Ono sa povie: neplac, mama pride. Ale ja by som radsej mamu ako lizatko. A musela som sa uspokojit, slo to aj bez mamy aj bez lizatka. Skola ubehla a zivot mi postavil do cesty prvu prekazku. Ano prvu, lebo tie predosle si za mna odstranovala TY. Mami, na co myslis?
Mami, ty places? Neplac, tes sa! Mam 22, som mlada a som aj stara. Stara na to, aby som pohladkala svojho maca, mlada na to, aby som vedela, co je zivot. Ale ja som tu, tiez som uz matka. Stojim pred tebou, snad taka, aku si ma chcela mat. Viem, ze to nebudem mat lahke, tak ako to nema nijaka mama na celuckom svete, no slubujem ze budem dobra mamicka, pretoze vsetko co viem si ma naucila prave TY tvojou nekonecnou a uprimnou laskou, neznym pohladenim a povzbudenim.
Mami mam 22 a ja TI za ne dakujem a vrucne TA M I L U J E M.
Tvoja dcera Miroslava