Basnicky.sk

Kto ti povedal, že láska bezstarostná je,
Boli to len slová, v ktoré som verila, už nie,
Už ma nepoznáš, necítiš, nevieš, čo v duši mám,
Hoc keď sa ťa dotknem, myslím, že ma máš ešte rád.

Tak prečo si povedal, že nechceš so mnou byť,
Koľkokrát si hovoril a klamal, že nevieš bezo mňa žiť,
Prievan v duši, chladný cit – za to vďačím tebe,
Zmenil si ma na inú, nevyznám sa v sebe.
Pridlho som verila, už to zmysel nemá,
Nechaj ma ísť, takto sa žiť nedá.

Ubližuješ mi a ja neznesiem to zas a znova,
Tvoje oči, dotyk, pery, láskanie a slová,
Keď ťa vidím, bolí to, ja odísť musím,
Bolesť prudká, v tvojom náručí sa dusím.

Vedeli sme obaja, priznať sme si to mali,
Boli sme už minulosť, všetko sme si dali,
Už nie sme ten pár, sme spolu a každý sám,
Nechaj ma ísť a ušetrime sa tých bičom rán.