Basnicky.sk

Raz si isiel Raduz domov.
V hustom lese, v rade stromov
zbadal dievca, nahulenu Mahulienu,
taku divnu, zahalenu.

Raduz spoznal Mahulienu,
svojho zivota lasku, zenu.
Ba vsak pohlad taky mala,
akoby nikdy nebola spala.

Raduz sa k nej pomaly naklonil,
vtom v nej dobru naladu prebudil.
Nechapal, chudak, co sa deje,
preco je besna, preco sa smeje.

"Pod moja, podme pekne domov,
prejdeme tento tmavy rad stromov.
Tam do dediny zajdeme a
tvoj domcek najdeme."

Mahuliena rehot spusta,
dobra naladu ju neopusta.
Raduz tam len ticho stoji,
ved aj krok sa spravit boji.

Uz len tolko dodat chcem,
Raduz nevie, co ja viem.
Mily moj Raduz, tvoja Mahuliena
bola dnes trochu vyhulena.