jasom
o 200 ROKOV
Vyšla si raz rodinka z mesta do prírody
chceli si len oddýchnuť, vrátiť sa do pohody.
Cestujú už pár hodín, no stále nič zelené,
len všetko čierne sfarbené, skazené, zničené,
smogom a smradom nasiaknuté a špinavé.
Ale konečne sa dočkali, keď našli čo hľadali,
no neboli prvý, čo chceli si vychutnávať krásu,
čo cestovali dni a noci, aby našli svoju spásu
na smetisku.
Niekedy najhoršie teraz najkrajšie na zemi miesto
ľudia sa mu tak vyhýbali, že ho najmenej poznačilo dvesto
rokov vraždenia zvierat a ničenia všetkého čo sa zničiť dalo,
len málo živého prežilo to čo sa tuná stalo.
Ale dlho sa už ani jemu nebudú vyhýbať
a začnú devastovať, továrne budovať a život zas zabíjať.
Lebo takí sú už ľudia, taký ste vy
taký som ja, také sme kurvy.
Pre peniaze všetko, človek nepozná žiadne hranice,
tak znášajte následky a pekne všetci chcípnite.
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2432
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti