Kvílením nadutých pŕs mi srdce stoná.
Čo ak koniec vrátil počiatok.
Z minulosti hľadí na mňa duša nemá
Ako straka z kŕdla kačiatok.
Veď hádam moje nohy bosé neustanú.
Čo aký čer by hnal ich.
Tak sláve, tak duši na pohanu,
Skrz všetkých ľudí zlostných.
Oj, neverím ja viac ľudkovia
Vaším holím rečiam.
Zadky doma v teple hovia.
Hlavy trčia k veciam!
Dátum vloženia 7. 5. 2007 21:10Elius
Večer
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2273
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti