Basnicky.sk

Myslím, že každý pozná ten pocit, keď niekoho v živote stratí. Navždy. V detstve som stratila veľa ľudí. No neuvedomovala som si to až tak. Najhorší zlom nastal presne pred rokom, keď mi zomrela babka. Bolo to 14.5.. Na Deň matiek. Aká irónia :-(. Babku som mala veľmi rada. Nikto mi ju nikdy nenahradí. Vtedy som pocítila takú obrovskú bolesť, že sa to slovami nedá opísať. Akoby mi srdce vytrhlo z hrude. A dosiaľ je tam veľké prázdne miesto. A za každým, kto odíde tam taká diera ostáva. A tak mi ostala už len jedna babka a jeden dedko, pretože jeden mi zomrel keď som bola menšia. V posledných rokoch veľa ľudí z mojej blízkosti odišlo... Ale ja už nechcem! Ja to nedopustím! Nedovolím!

Rakovina, to slovo, ktoré z duše nenávidím, sa mi opäť votrela do života. Prvykrát bola v mojej blízkosti, keď napadla môjho uja. No našťastie sa z toho dostal. Potom prišla asi pred troma rokmi znova. Vtedy ku babke. Mala rakovinu mozgu. Vytrpela si, no prežila. No o dva roky umrela na infarkt. Tretíkrát prišla pred dvoma rokmi. Tentoraz napadla druhú babku. Rakovina hrubého čreva. Babka prežila. A ešte žije! Za čo som osudu nesmierne vďačná. Štvrtýkrát prišla pred rokom. Napadla babkineho psa. Párkrát počas minulého roka bol na operácii no nakoniec ho 20.12.2006 dali utratiť. Pred Vianocami! :-( Trpel hroznými bolesťami a ten nádor mu postupne napádal všetky orgány. Rakovina kože... Už nevedel stáť ani na vlastných nohách. Bolo to pre jeho dobro, no ja by som nikdy nedokázala dať utratiť niečo živé.

A piatykrát... Prišla teraz. Zaumienila si, že navštívi môjho dedka. Nemám rada keď trpím. No ešte horšie znášam, keď trpia tí, ktorých mám rada! Ja viem. Stále je tu nádej na uzdravenie. A ja sa jej pevne držím. No o čo je to horšie, keď sa úplne opustí ten, ktorého rakovina napadla. Treba bojovať! Dedko neopúšťaj sa! Ži! Teraz, tu a pre nás! My si Ťa nedáme! Budeme bojovať! Keď bude treba, tak aj za teba! Nemôžeš odísť, keď si ešte taký mladý. 64 rokov... Až príliš mladý na to aby si nás opustil. Spolu prekonáme všetky prekážky a.... Bude dobre =)... Ak chceme zdolať rakovinu, hlavne musíme proti nej bojovať vo svojom vnútri. Ja verím... Verím, že raz všetko bude dobré... Dúfam... Chcem... Túžim... (Viem?!)

A to som vymenovala len tých najbližších, ktorych rakovina napadla. Ak by som mala spísať len mená všetkých vzdialenejších príbuzných a známych, potrebovala by som metre papiera...

Viem, že smrť je súčasťou života, no ja ju už nechcem pocítiť vo svojej blízkosti. Myslím, že to nechce nikto. No ak by si kosatá teraz prišla po niekoho môjmu srdcu blízkeho, psychicky by som sa zrútila. Viem. Vstala by som a šla ďalej. No poznačená ďalšou odpornou jazvou, ktorá sa už nikdy nezahojí. :-(