Zasvieti slnko a zaspieva sýkorka.
Hľadám si slová a nájdem tam v mysli len Tvoju tvár.
Namiesto dňa a noci ma zas čaká len deň a deň.
A namiesto spánku hľadím na tvoju tvár.
Usmievaš sa zo stropu, zo steny, z kresla, z vnútornej strany viečok.
Teším sa na to, ako ma pozdravíš.
A zasa sa iba otočím za Tvojimi krokmi
a neviem povedať ani ahoj.
Líca mi horia a čelo sa mi potí.
Ruky sa mi trasú a neviem písať.
A z Tvojich očí svieti zelená.
Celý deň sa dívam do Tvojich očí.
A za každým pohľadom sa Ťa to chcem spýtať.
A z mojej tváre svieti červená.
Teším sa, keď prejdeš okolo a usmeješ sa.
A ja sa iba otočím za Tvojimi krokmi
a neviem povedať ani ahoj.
Líca mi horia a čelo sa mi potí.
Predtým, ako zaspím,
usmievaš sa zo tropu,
zo steny,
z kresla,
z vnútornej strany viečok.
A namiesto noci ma čaká deň.
A namiesto spánku ma čaká strop.
A namiesto snov ma čakáš Ty.
A potom zasvieti slnko a zaspieva sýkorka...
Dátum vloženia 2. 5. 2007 09:39Bielyk 
Tvár na strope
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2475
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- HUD81
poznám to, vidím ju všade no ja sa nemám za kým otočiť...
3. 5. 2007 12:44 - PeterPavol
ten koniec je lepší...
6. 5. 2007 06:31