Basnicky.sk

...Stalo sa to po koncerte,ked som si isla pustit piesen v nasom oblubenom klube.Isiel oproti mne,objal ma a nezne tahal ku jukeboxu.Oprel ma o stenu a zacal bozkavat,ten pocit ani neviem opisat,pretoze som mala pocit,ze dnes je ten den,v ktory sa plnia ludom ich najtajnejsie sny...stastie obklucilo cele moje telo aj ducha,pacilo sa mi to a tak som mu to opätovala.Ale v zapäti ma dorazila realita a napadali ma pichlave myslienky typu:"ved on je kamarat...a ty predsa vies aky je a ako pod vplyvom niecoho si s nimi uziva iba na jeden vecer...nerob to...ved predsa nechces byt jednou z nich..." a stopla som ho.POzeral na mna takym nechapavym ale zaroven jeho nadhernym pohladom a povedal,ze by bol velmi rad keby som s nim stravila posledny tyzden,co je doma,pretoze potom odchadza na Novy Zeland,ze to chcel urobit uz velmi dlho,ale ze sa bal,ze mi ublizi.Nechapala som uz nicomu a mozno aj chapala len som mu neverila.Napadlo ma,ze si to len tak zmyslel a teraz ma chce dostat a vie,ze bez krasnych reciciek by mu to nevyslo...Alebo co ked vravi pravdu?ale zase nie je triezvy,tak ako mu mam verit...Vytrhol ma z mojho premyslania a znova ma pobozkal,no ja som sa opät nebranila,ved sa mi to pacilo tak preco nie a tym som sa zbavila otazok,ktore mi vyrili v hlave.Dohodli sme sa,ze sa pojdeme prejst,no ja som nechcela,aby ostatni vedeli,co sa deje...tak som im povedala,ze idem za kamoskou a ze on ma ide odprevadit.Aspon keby to nebola pravda,to co mi vravel,tak by to nikto nerozmazaval.
Prechadzali sme sa ruka v ruke,rozpravali sa,smiali,bozkavali,lezali na trave a pozorovali hviezdy,pozerali sme sa jeden druhemu do oci-skratka po cely cas bol uzasny,akoby mi cital v dusi vsetko,co som tam mala...A ani mi to nevadilo,aj ked si velmi rada nechavam nejake tajomstva pre seba...Ta chvila bol vynimocna,akoby sa osamelost v mojom srdci vyparila.Ako raz niekto mudry povedal:"Dusa sa naklonila k dusi".Pred navratom do klubu k ostatnym som ho poprosila,aby o tomto veceri nikomu nerozpraval...Ked sme sa vratili sadla som si k ostatnym a vecer pokracoval ako zvycajne.On sa uplne dorazil...(tym myslim opil a este neviem co k tomu).Ked sme sa vsetci rozhodli ist domov,on sa ponukol,ze ma odprevadi...neechcela som...ved nevladal ani na nohach stat...ale nechcel sa nechat odbit...tak reku pod,ked tak strasne chces ist.Celu cestu sme viedli uplne normalne reci a ked sme dosli k mojmu domu a ja som chcela odist,chytil ma za ruku a dal mi pusu na celo...bolo to mile...a potom ma pobozkal a ja som sa ani nebranila,skor som si uzivala kazdu chvilku s nim akoby mala byt ta posledna...citila som sa ako z nejakeho blbeho romantickeho filmu...Doma v posteli som nemohla zaspat,myslela som na nho...ani by ma vo sne nenapadlo,ze takto stravim vecer.Ale stale som mu neverila...ved nie je mozne,aby sa vsetko tak zrazu zmenilo,urcite sa iba na mne pozabaval.Nechapala som sa,co na nom vidim,pretoze predstavoval vsetko,co som nenavidela...asi to nestacilo,asi ma prave to pritahovalo.Pomodlila som sa a rozhodla,ze musiim zaspat.Druhy den bol rovnaky ako vsetky nedele...Kedze bolo vonku krasne,vybrali sme sa s kamaratkou na prechadzku,aspon som sa chcela vyrozpravat.No co cert nechcel...,on sa zjavil pred nami aj s kamosom.Pozdravili sme si a oni nas zastavili na kus reci.On ma zavolal na bok,napadlo ma,ze to bude tak najlepsie,ked si vsetko vysvetlime.Zacala som ja s tym,ze asi viem,co mi chce povedat,ze chapem,ze to bola iba zabava z jeho strany a ze mi neublizil,nech sa netrapi.Ani neviem preco som to povedala,asi len preto aby som si kryla chrbat,aby som neostala za chuderu,ktora sa s tym nevie vyrovnat.Pozeral na mna nechapavo a stopol ma s tym,ze toto mi vobec nechcel povedat,ze chcel dat pravdivost vcerajsim veciam,co povedal,ze chce byt so mnou...Ci to chcem aj ja.Ostala som ako päťdesiathaliernik,aj ked ma strasne potesili jeho slova,aj tak som mu neverila...asi som paranoik,ked do takych uzasnych chvil privolavam mraky...no co uz som opatrna...Videl nedoveru v mojich ociach a objal ma,povedala som si,ze ked to neskusim tak budem lutovat a usmiala som sa a upozornila ho na to,ze ked si zo mna robi srandu,ze mu to neodpustim.Objal ma a dal mi boztek na nos.
Dni stravene s nim boli velke dobrodruzstva,nikdy sme sa nenudili...Vzdy vymyslel nieco,ci uz prechadzky lesom,alebo sme pozerali nejaky film u neho alebo oddych na deke na luke,nahanacky,alebo sme sa steklili...cakal ma po skole s krasnym usmevom,pri ktorom sa uz vela bab roztopilo...a samozrejme aj ja.
V posledny vikend v piatok,co mal odist sme sa vybrali s kamaratmi ma koncert do vedlajsieho mesta.Uzivali sme si kazdu spolocnu chvilu,tancovali,pozerali sa jeden na druheho a mlcali.Slova sa stali nepodstatne...stacil len fakt,ze sme spolu...Bolo to neuveritelne,ze za tyzden som nasla akusi spriaznenu dusu...a nadisiel den odchodu...je jasne,ze vyhrkli aj nejake slzy...ale obaja sme predsa vedeli,ze to pride...tak kazdy bol na to pripraveny...hoci kazdy po svojom...nic sme si do buducnosti neslubovali...a naco aj...ved nikto z nas nevedel,ci nestretne niekoho ineho...tak odisiel...a s nim ostali aj krasne spomienky...
Otvorim oci,lezim a zamyslam sa nad tym,ze toto vsetko bol len obycajny sen...sen,ktory sa nikdy neudial...aj keby som velmi chcela...ale asi to tak malo byt...