Basnicky.sk

Prirodzenosť citov
a prázdnota bytov,
spôsobujú v duši,
slzy na vankúši.

Osamelosť ľudí,
čo súcit v nás vzbudí,
spomienkou na seba,
keď som tu bez teba.

Súlad krivých činov,
nie len našou vinou,
ľútosť vždy vyvolá:
hľa, živá mŕtvola.

Hľadaním istoty,
strácame životy,
a pred istým časom,
vždy kričíme hlasom.

Intenzívnosť dianí,
túžba našich prianí,
premena slov v skutky,
na zážitok prudký.

Mihnutím zreničky,
zahodiť krabičky,
s pocitmi zrelými,
stále nestálymi.

Láskou v našom srdci,
udusíme v hrnci,
zahraničné leto,
a to práve preto:

Obklopení pýchou,
prebodneme dýkou,
prirodzenosť citov
a prázdnotu bytov.