V tvári smútok vrytý mám,
čo desí ma, že som stále sám,
že srdce moje zýva prázdnotou
bez lásky, cítim sa byť sirotou.
Sirotou v prázdnej temnej ulici,
kde ani lampa na cestu nesvieti.
Bosími nohami kráčam ani neviem kam,
len krvavé stopy za sebou nechávam.
Krvavé stopy, nie z nôh cestou tríznených,
ale srdce láskou ranených,
bolesť každý krok mi násobí,
ale myseľ srdce moje nezradí.
A preto v mojom boji vytrvám,
pretože verím že na to mám,
že cieľ svoj môžem dosiahnuť
a potom na všetko zlé len zabudnúť.
Dátum vloženia 30. 4. 2007 18:18werthur
KRVAVÁ CESTA
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2406
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti