Basnicky.sk

Nie,neplač.Plače sa len za mrtvymi a my...My sa len rozchádzame.Máme pre seba už len túto chvílu,už len tolko ostalo z našej....z vašej laky.Z našej lásky,krátkej,ale krásnej.Nikdy na teba nezabudnem.Nesmiem,nikdy nesmiem zabudnut na chlapca, ktorý mi vyplnil miesto v mojom živote.Snád,snád to tak muselo byt.Snád to bolo príliš krásne,aby to mohlo trvať večne.To už tak býva,že sa ludia rozídu,aby sa zišli.Znovu cudzí,aby sa vzájomne poznávali,aby si boli zaujímavejší a potom sa možno opäť rozídu.To je len kolobeh,ktorého poznanie stojí mnoho slz,mnohých...preto ty nesmieš plakat...NESMIEŠ!!!!Dakujem Ti, dakujem Ti za všetko,za každú chvílu šťastia,chvílu s tebou.Chvílu,v ktorej som prestala vnímať všetko okolo seba.V tej chvíli som si neželala nič,statčilo mi,že mám teba,že cítim tvoj dych,tvoje vlasy, ktoré ma jemne pohládzali po tvári,že som mohla držať v ruke tvoju dlan.Mal si v sebe niečo,čo ma opájalo.Teraz to už viem.Bol to ten pohľad,čo vychádzal z tvojich očí.Cítila som vždy slabosť,ked som rátala tvoje kroky.Dobre si pamätám,na každú chvílu od okamihu,ked si vstúpil do môjho života,a stal si sa jeho zmyslom.Najlepšie si však pamätám jeden okamih,na dve slová,ktoré si mi povedal ticho,zo zrakom upretým do zeme.Dve slová,pri ktorých som si uvedomila,ako málo statčí niekedy,aby bol človek štastný.Nie nemám nič.Ťažko by sa ti rozpraávalo v tejto chvíli,asi tak,ako teraz mne.Viem,že ty za to nemôžeš,že som práve ja,ktorá ti musí dat zbohom,aby som si znovunašla svoje štastie,bez ktorého vlastne život nemá cenu.Je to zvláštne,že jeden človek musí padnúť na samé dno beznádeje a zúfalstva,aby druhý bol šťastný.Ťažko sa mi rozpraáva,ale jedno viem,že ťa mám stále rada.Tak zbohom,ja odchádzam.Cítim,že už ďalej nevládzem,nedokážem premôcť tú slabosť v srdci.Tak sa aspon usmej,chcem si ťa uchovať takého,akého som ťa mala NAJRADŠEJ!!!!!!