Basnicky.sk

Ani nebo necíti tú bolesť akú v sebe mám hoci som mesiac.
Ani more necíti moju slabosť, hoci som piesok.
Ani skala nepočuje moje vzliky,hoci som vták,
Ani duša nezľudeje sa,hoci srdce krváca.

Som všade a predsa som ukrytá.
Odhaľujem svoju tvár,no nikto ma nevidí.
Kričím o pomoc,no každý ma utlmený sluch.

Ked skončím svoju púť nech každý sa raduje.
Nech na tváry sa prebudí úsmev,
nech v ušiach zaznejú tóny melódie...

Ja budem už v raji...
Tam ma raz nájdu...tam bude život večný.

Tam každý spozná svoju cenu,
cenu, pre ktorú žil.
Pre ktorú poháhal iným, či len sebe??
Nepoznáme odpovede.. No aj tak sa to raz dozvieme.

Kráčam,kráčam a moje kroky nikto nepočuje,
kráčam a nikto mi nepovie:"Ostaň!!Ty patríš predsa mne!"

Zatieňuje mi oči len život večný,
život v diaľke,život prostý,krásny...

Padám na zem,sily ma už nenesú,
môj život stráca úsmev- stráca všetko.
Opustilo ma aj to najdrahšie,čo človek má-úsmev.
Už nemám pre čo žiť!!!