Basnicky.sk

Sediac na balkóne s cigaretou v ruke šmátram vo vreckách...kde som ho len dala...telefón. Vytáčam tvoje číslo. Nedvíhaš. Skúšam to znova...no konečne. Tvoj hlas ma ubezpečuje, že o hodinu budeš doma.Kiežby. Kiežby to nebolo tak komplikované ako mi vždy vravíš, keď z jednej hodiny sú tri. Uhasím cigaretu. Zvoní. Kamoška ma chce prísť pozrieť. Teším sa... ale do kelu, nemáš ju rád,..ako to len teraz...Volám ti znova. Trocha sa to skomplikovalo, prídeš až o dve hodiny. A je to tu..z dvoch budu možno aj tri... znova,po neviem koľkýkrát, ale dnes to až tak nebolí, ona príde.
Beriem ďalšiu cigaretu a volám jej. A v duchu premýšľam, či sa môj pes nemá lepšie ako ja.