Niekedy sa túžim vzniesť ponad dúhu
spoločne sledovať lom svetelných lúčov
s modráčikmi, vdýchnuť za hrsť čerstvého vzduchu
a trápenie nechať na zemi...
Niekedy, keď cez zavreté oči vidím,
ako ma omína ranný smútok
prejdem sa pri hladine mora
na krídlach plameniaka...
farebný kúdol.
Niekedy, keď som príliš veselá,
ma vlastné šťastie zrazí k zemi
vtedy už tuším, že ma zavoláš
spoločne uletíme, s tieňmi
ktoré nevezmeme so sebou.
Už nikdy s nami nebudú. Ver mi.
Dátum vloženia 24. 4. 2007 17:41Keysi
Niekedy...
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1863
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti