Basnicky.sk

Odchod

V jedno ráno sa ospalý zobudíš,
A v kútiku srdca zvláštny pocit cítiš,
Dnes už vieš, že ma ľúbiš,
A preto teraz v tichu smútiš,
Vieš to, až keď odišla som preč,
No nezastavil si ma, len si stratil reč.

Možno ešte dúfaš, že znova dvere otvorím
A budem plakať od šťastia, že ťa mám.
Je to len sen, viac ti neverím.
A nemusíš čakať, že ti odpustím.

Len kratučký sen, sa mi nad ránom zdal,
Ty si v ňom s kyticou ruží predo mnou stál.
Prosil si, plakal, kričal ľúbim ťa,
A ja som odišla s vedomím, že tým stratím ťa.

V mobile tvoje číslo prvé volané mám,
V predstavách mojich sedíš v parku sám.
Tak rada by som počula ešte naposledy tvoj hlas,
No priepasť dvoch sŕdc delí nás.
A preto nemám nárok trápiť ťa,
A radšej musím stratiť ťa.

Viem, šepkal by si ešte nežné slová,
Vravel by si zostaň so mnou, láska moja.
A ja by som odpustila každý hlúpy omyl
A v mojom srdci by si opäť lásku zrodil.
No klamať sa už viac nechcem dať,
Viem, nedá sa prestať zo dňa na deň milovať.

Kdesi ešte do ticha, „prosím zostaň“ zašepkáš,
A ja stále cítim, že moje bozky na perách máš.
Ale odpustím a zabudnúť sa pokúsim,
navždy sa bozkom s tebou rozlúčim.