Basnicky.sk

každý smútok v tebe uspím
ukolíšem obavy
zotriem horké slzy
z preľaknutej tváričky
spi ďalej, boli to len zlé sny
znova ľahni do mňa
som tvoja hojdacia sieť...

spomínaš...
nekonečné západy slnka
boli sme tak mladí, tak oddaní
pripravení vždy nafúknuť záchranné koleso
už vtedy deravé od sklamaní
no vydržali sme...
doplával si, celkom stuhnutý
kvapôčky smrtiacej vody v pľúcach
vyschli...
každá vráska bola predvojom úsmevu
z ktorého dnes ostal len nahorklý kŕč
snažiaci sa poprieť predchádzajúcu existenciu

prečo tvoja opora stratila silu?
prečo si ukradol tehly
z inak pevného múru?
nebyť teba, ani by sa nehli...!

spomínaš...
ľutuješ, že tu bol niekto pre teba
čo ťa vyniesol do výšin
len aby si vzápätí pomocou gravitácie
prudko klesol...