Basnicky.sk

... v korunách stromov
tíško zaspali...
...sny o tebe a o mne.
...a ešte v diali ozvena slov,
už len ticho a bolesť.
Nepíš mi do slov spomienky,
čo bolo - preč je, nevráti sa.
Len opiť sa ťa, jak
Po vode smädná zem,
Len to už chcem.
Len rosa nech už zmáča
mi líce...ránom je svieža
a nádej má.
Rozumom láska deliť
sa nedá...čo v srdci je,
to tam aj ostane.
A kebys prišiel mi
v ústrety, viem, čo stane sa.
...a možno radšej nepríď,
ostaň stáť, bojím sa,
že budem sa báť.
Príď a nič sa ma
Nepýtaj.
Ty vieš, čo v duši mojej mám.
Si tam, aj keď tu nie si.
Si myšlienkou, ktorej
neodolám.
Našiel si ma a osud
ti ma vzal...
...a vravíš...kiež bych
ťa radšej nepoznal.
A azda ani nie sme si súdení.
...to len v duši súzvuk
pár tónov nám ševelí
rovnakú pieseň.
...a čaro má, bo neopŕchlo
lístie z jej koruny...
...ani v zime nespálil ju mráz.
A jar zaspievala tú istú pieseň.
Rok odrátal všetky dni.
...som tu a čakám...
Sama neviem načo.
Neverím a nedúfam v zázrak,
prijala som to do duše tak
ako je......a ty?
Váhaš? Nechceš?
Bojíš sa ma? Seba?
Ach bieda obchádza nás.
Uložme sny do korún stromov,
Nech ševelia tú pieseň...o tebe...
...a omne...o nás.